Drastický výrub vzrastlých stromov v Trnave: privysoká cena za odkrytie hradieb

Autor: Matúš Hyžný | 27.2.2017 o 12:26 | Karma článku: 4,72 | Prečítané:  614x

Trnava patrí k mestám s najnižším podielom mestskej zelene na Slovensku. Napriek tomu sa radnica rozhodla dať vyrúbať v stromovom háji na Hlbokej ulici vyše 200 stromov a 500 m2 kríkov.

Časť výrubu už bola realizovaná a za obeť padli (či v budúcnosti majú padnúť) duby, orechy, lipy, javory, agáty, moruša, slivky a iné druhy stromov a kríkov (baza, brest, bršlen a orgován). Spoločenská hodnota týchto drevín bola podľa dendrologického posudku ocenená na 57 847,40 EUR.

V prvej časti stromového hája na Hlbokej ulici, kde výrub stromov už začal, ostal na niektorých miestach iba holorub. Mnohé vyrúbané stromy boli pritom zdravé. Občania protestujúci proti tomuto výrubu stromov preto zorganizovali petičnú akciu, v ktorej požadujú jeho okamžité zastavenie. Následná medializácia situácie zo strany mesta však priniesla viacero nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení.

Napríklad rozšírený názor, že stromy určené na výrub sú „náletové, invázne a nebezpečné dreviny“, prezentovaný aj samotným primátorom mesta Trnava, jednoducho nie je pravdivý. Podľa vyhlášky č. 24/2003 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a jej novelizácie z roku 2014 sú medzi invázne dreviny zaradené: pajaseň žliazkatý, beztvarec krovitý, javorovec jaseňolistý a kustovnica cudzia. Z uvedeného je zrejmé, že žiaden zo zoznamu 211 stromov určených vedením mesta na výrub v stromovom háji na Hlbokej ulici nepatrí do zoznamu inváznych drevín podľa platných zákonov v SR.

Podľa dendrologického posudku boli v stromovom háji na Hlbokej úplne suché iba 2 stromy a iba pri jednom strome hrozilo zlomenie na báze (čo je v prípade týchto 3 stromov objektívnym dôvodom na ich výrub). Preto je zavádzajúce tvrdiť, že v prípade stromov určených na výrub išlo o nebezpečné jedince.

V médiách prezentované argumenty za výrub hovoria o náhradnej výsadbe stromov, tá sa však podľa rozhodnutia o výrube má realizovať na úplne iných parcelách pozemkov, nie v stromovom háji na Hlbokej ulici. Vedenie mesta zdôvodňuje výrub potrebou zviditeľniť mestské hradby. V Trnave je však viacero ulíc, odkiaľ je mestské hradby dobre vidieť (napr. Michalská ulica, Dolné bašty, Bernolákov sad atď.). Preto nedostatočnú viditeľnosť mestských hradieb považujú signatári petície za absurdný dôvod na predmetný výrub.

Vzhľadom na šírenie nepravdivých informácií formou sociálnych sietí, ktoré sa snažia zdiskreditovať petičnú kampaň občanov proti výrubu stromov, je užitočné prečítať si celé znenie petície aj s odôvodnením, prečo bola zorganizovaná. V tomto ohľade je takisto nutné podotknúť, že členovia petičného výboru sú Trnavčania a nemajú žiadne politické ambície.

Keďže občanov zaujímalo stanovisko nezávislého odborníka k negatívnym dôsledkom výrubu takého veľkého počtu stromov na ekosystém stromového hája na Hlbokej ulici a na stav životného prostredia v tejto lokalite, oslovila zástupkyňa petičného výboru za zastavenie výrubu stromov Mgr. Eva Olachová, PhD. uznávaného odborníka zo Slovenskej akadémie vied docenta PaedDr. Pavla Prokopa, PhD. a požiadala ho o vyjadrenie. (Viď rozhovor nižšie).

Primátor Peter Bročka kvôli prebiehajúcej petícii občanov výrub stromov zastavil a občanom prostredníctvom zástupkyne petičného výboru prisľúbil, že výrub stromov v stromovom háji ďalej pokračovať nebude.

Likvidácia životného prostredia množstva živočíchov a rastlín je privysokou cenou za odokrytie hradieb. Oveľa vhodnejšia by bola prezentácia rekonštruovaných hradieb v spojení so zeleňou, ktorá v tejto lokalite rástla desaťročia a zlepšovala kvalitu ovzdušia v blízkosti frekventovanej cesty.

Petíciu proti výrubu stromov na Hlbokej ulici v Trnave môžete podporiť tu:

https://www.peticie.com/zastavenie_vyrubu_stromov_na_hlbokej_ulici_v_trnave

 

Rozhovor s Pavlom Prokopom:

Eva Olachová: Bývate v Trnave už niekoľko rokov a poznáte, ako vyzeral stromový háj na Hlbokej ulici pred plánovaným výrubom vyše 200 stromov. Je vôbec potrebné vyrúbať taký veľký počet stromov ?

Pavol Prokop: Určite nie, tieto stromy museli rásť desiatky rokov na to, aby dosiahli ich súčasnú veľkosť. Pokým dospelé stromy priamo neohrozujú stabilitu hradieb, ani bezpečnosť chodcov (t.j. neboli v úplnej blízkosti hradieb alebo chodníka), je chybou ich vytínať. Pochopil by som, ak by z hľadiska bezpečnosti boli zrezané konáre nad chodníkom, príp. ak by boli odstránené stromy rastúce v bezprostrednej blízkosti hradieb, ak by múr poškodzovali koreňmi. Evidentne však zmizli stromy, ktoré nespadajú ani do jednej z týchto kategórií, preto ich výrub vôbec nechápem.

E.O.: Aké dôsledky bude mať tento výrub pre stromy, ktoré tam ostali?

P.P.: Ak je dôvodom výrubu stromov „presvetľovanie porastu“, potom sa jedná o zastaralú domnienku, že zvyšné stromy budú lepšie rásť. Dnes už vieme, že mladé, zostávajúce stromy investujú po výrube dospelých stromov viac do rastu ako do imunity a ich životnosť sa môže významne skrátiť, lebo podľahnú napr. drevokazným hubám a pod. Dospelé stromy podľa nových výskumov koreňmi „dokrmujú“ mladé stromy, čo im pomáha najmä v čase sucha, t.j. ich odstránením negatívne vplývame na prežívanie ostávajúcich mladých stromov.

E.O.: V médiách bola táto akcia zo strany vedenia mesta odôvodňovaná aj tým, že všetky stromy určené na výrub sú údajne náletové dreviny. Ide v prípade 211 stromov určených na výrub na Hlbokej ulici o tzv. náletové dreviny ?

P.P.: Prevažná väčšina z týchto 211 stromov určených na výrub v predmetnom stromovom háji (viac ako 75 %)  - konkrétne slivky (Prunus), agáty (Robinia), orechy (Juglans),  moruša (Morus) a duby (Quercus) NEPATRÍ medzi tzv. náletové dreviny, pretože ich semená sa nešíria vzduchom. Sú to naše domáce dreviny alebo dreviny vyskytujúce sa na našom, území dlhú dobu (napr. agát). Zvyšné dreviny určené na výrub – lipy (Tilia), javory (Acer) a jaseňovec (Koelreuteria) sa síce vzduchom šíria, ale pomerne pomaly, t.j. nie sú to brezy, vŕby alebo topole, ktoré sú náletové a zároveň sú schopné šíriť sa na veľké vzdialenosti.

E.O.: Zástancovia výrubu argumentujú tým, že stromy údajne vyrástli sami od seba a že ich tam nikto umelo nevysadil a preto by mali byť vyrúbané. Sú niektoré z týchto stromov pre obyvateľov mesta nebezpečné?

P.P.: Ak to boli stromy, ktoré tu vyrástli prirodzene, boli na dané miesto adaptované a mali by tam ostať.  Stromy, ktoré rastú na predtým zdevastovanom území prirodzenou sukcesiou, t.j. vyklíčili a vyrástli samé, sú „otestované“ a je väčšia šanca, že sa na danom území ujmú v porovnaní s novo vysadenými stromami, ktoré môžu byť pre danú oblasť úplne nevhodné. Okrem agátov sa v stromovom háji na Hlbokej ulici vyrúbali orechy, slivky, baza, moruše, javory – všetko druhy, ktoré tam môžu, resp. mohli pokojne ostať, pretože nepredstavujú pre obyvateľov žiadne riziko, ako napr. topoľ, voči ktorému by sa mohli ohradiť alergici.

E.O.: Jedným z argumentov zo strany mesta Trnava pre výrub takého veľkého počtu stromov bol údajný nevyhovujúci zdravotný stav stromov. Stav a suchosť koruny stromov boli posudzované v decembri 2015 počas obdobia vegetačného pokoja, keď boli stromy bez listov. Viacerí očití svedkovia z miesta výrubu stromov však dosvedčujú, že mnohé vyrúbané stromy, boli zdravé. Stromový háj na Hlbokej ulici bol plný zdravých stromov a aj podľa dendrologického posudku v ňom boli iba 2 stromy úplne suché.

P.P.: Ak je dôvodom na výrub stromov „choroba“, rovnako ide o zastaralý princíp, pretože starý, resp. „chorý“ strom dokáže žiť ešte veľa rokov, aj keď nám sa zdá silne napadnutý. Starý strom poskytuje dostatok dutín, na ktoré sú odkázané vtáky - dutinové hniezdiče. Vtáky využívajú tieto dutiny stromov na hniezdenie či na úkryt a starý strom poskytuje dostatok potravy vo forme lariev hmyzu, ktoré konzumujú rôzne vtáky. Keď sa nakoniec rozloží, svojmu okoliu poskytuje humus. Okrem toho tzv. zlý zdravotný stav stromov je veľmi nepresná a zavádzajúca premenná. Mao Ce-tung si myslel, že vrabce sú škodcovia obilnín a dokázal Číňanov zmanipulovať tak, že ich takmer vyhubili. Lenže keď neboli vrabce, premnožili sa škodcovia a milióny ľudí zomreli na hladomor, ktorý potom nastal, pretože škodcovia zničili úrodu. Pokým starší strom priamo neohrozuje chodcov, nie je dôvod ho vyrúbať, príroda s ním dokáže naložiť efektívnejšie ako my.

E.O.: Stromový háj na Hlbokej ulici je citlivým ekosystémom stromov, kríkov a vtákov a ďalších živočíchov. O čo prídeme, ak stromy vyrúbeme?

P.P.: Mnoho ľudí si neuvedomuje, čo všetko tam žije. Napr. pred rokmi sme robili výskum v parkoch Trnavy a zistili sme, že v každom bolo okolo 30 druhov hniezdičov (vtákov). Pre množstvo stehlíkov, sýkoriek, holubov hrivnákov, škorcov, brhlíkov či vrabcov poľných poskytujú stromy hniezdne príležitosti aj potravu. Čím menej stromov bude, tým nižšia diverzita (druhová rôznorodosť) v oblasti ostane.

E.O.: Okrem hradieb sú na kopci nad stromovým hájom postavené domy. Môže po výrube dôjsť k erózii a k narušeniu statiky domov?

P.P.: Ťažko odpovedať presne, ale podľa mňa budú negatíva prevažovať nad pozitívami. Zvyšuje sa riziko erózie pôdy (odplavovania pôdy pri dažďoch) a ochudobňovania zostávajúcej pôdy o živiny. Hrozba zosuvu pôdy a vyplavenia organických látok je vždy vyššia, keď sa stromy vyrúbu, než akoby tam ostali. Nevidím dôvod prečo riskovať zbytočné komplikácie.

E.O.: Vedenie mesta sľubuje občanom vysadenie nových stromov na opačnej strane cesty na Hlbokej ulici, kde ale nie je dostatok miesta na vysadenie takého veľkého počtu nových stromov. Navyše malé novo posadené stromy nedokážu vyprodukovať toľko kyslíka ako 17 metrové stromy, ktoré rástli pri hradbách niekoľko desaťročí. Ako dlho bude trvať, kým novo zasadený strom dosiahne takú kapacitu v produkcii kyslíka ako stromy určené na výrub?

P.P.: Nové stromy sú vždy riziko. Nikde nie je napísané, že prežijú desiatky rokov, pokým narastú do 17 metrovej výšky, čiže na ich rovnocennosť s produkciou kyslíka si budeme musieť počkať aspoň zo dve generácie. Náhradná výsadba mladých stromov nie je garanciou, že mladé stromy sa dožijú dospelého veku a na prípadné plody si budeme musieť počkať. Napr. ak vytneme orech, musíme počítať s tým, že novo posadený orech najbližších cca. 10 rokov neprinesie žiadne plody. Ďalej mladé stromy nie sú schopné vtákom poskytnúť potravu, ani vo väčšine prípadov nie sú vhodné na hniezdenie, obyvateľom neposkytnú dostatočný tieň. Znova to vidím tak, že nevýhody prevažujú nad výhodami.

E.O.: Aké dôsledky na zdravie obyvateľov v tejto lokalite bude mať výrub viac ako 200 stromov v stromovom háji ?

P.P.: Bude to znamenať menej zelene, menej živočíchov, vysušená pôda, menej vlhkosti, riziko zosuvu pôdy, možno aj vyššia hlučnosť, pretože tie stromy zachytávajú do určitej miery aj zvukové vlny.

E.O.: Aký máte názor na plánované osvetlenie mestských hradieb ako odôvodnenie výrubu stromov v stromovom háji na Hlbokej ulici?

P.P.: Ak je dôvodom osvetlenie hradieb, nevidím v tom žiadne výhody. Svetelný smog, ktorý nočným osvetlením vzniká, jednak vyžaduje zvýšené zdroje energie, ktorých čerpanie poškodzuje našu planétu a jednak pre človeka negatívne vplýva na produkciu hormónu melatonínu, ktorý sa produkuje v noci v epifýze a pozitívne pôsobí ako regulátor spánku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

KOMENTÁRE

Počet superstarostov sa zvýšil o sto percent

Raslavický starosta je nový Vlado Ledecký.

KOMENTÁRE

Kam sa podelo Učiace sa Slovensko? Danka to netrápi

Kde je tá najväčšia reforma školstva z dielne Plavčana?


Už ste čítali?